Integrovaná Informačná Spoločnosť aj Polopriama Demokracia

Úvod

Konflikt na Ukrajine, ktorý sa začal ruskou inváziou vo februári 2022, sa stal jedným z najvážnejších geopolitických otrasov 21. storočia. Po viac než troch rokoch bojov je situácia vyčerpávajúca pre všetky zúčastnené strany — vojensky, ekonomicky aj morálne. V západných kruhoch, predovšetkým v USA a Spojenom kráľovstve, sa čoraz častejšie ozývajú hlasy volajúce po zhodnotení reality: po uznaní, že konflikt nadobudol dlhodobý, opotrebovací charakter, a že doterajšie stratégie nepriniesli rozhodujúci zvrat.

1. Strategická únava Západu

Západné krajiny investovali do podpory Ukrajiny obrovské finančné, vojenské a politické zdroje. Cieľom bolo zastaviť ruskú agresiu a ochrániť princípy medzinárodného práva. Avšak dlhodobý konflikt spôsobil „strategickú únavu“: verejnosť v mnohých štátoch už nevidí jasný cieľ, rastie skepticizmus a tlak na riešenie, ktoré by znížilo riziko ďalšej eskalácie.

Zodpovedné kruhy na Západe dnes čoraz viac chápu, že pokračovanie vojny v súčasnej podobe neprinesie jasné víťazstvo, ale skôr vyčerpanie všetkých strán.

2. Realizmus namiesto ilúzií

Zodpovedné stanovisko musí vychádzať z realistického pohľadu: Rusko kontroluje časť ukrajinského územia, ktoré nie je možné vojensky oslobodiť bez masívnej eskalácie konfliktu a ohrozenia stability Európy. Na druhej strane, Ukrajina preukázala mimoriadnu odolnosť, posilnila svoju národnú identitu a bráni hodnoty, ktoré Západ považuje za základné.

Realizmus preto neznamená kapituláciu, ale hľadanie riešenia, ktoré zabráni úplnému kolapsu Ukrajiny a zároveň umožní Západu sústrediť sa na dlhodobé posilnenie svojej bezpečnosti.

3. Možné východiská

Zodpovedné kruhy v USA a Spojenom kráľovstve by mali:

• Podporovať diplomatické riešenia, aj keď budú nepopulárne, vrátane možností lokálneho prímeria alebo postupných dohôd.
• Sústrediť sa na posilnenie obranyschopnosti Európy — nie ako agresívny blok, ale ako systém odstrašenia a stability.
• Pomáhať Ukrajine dlhodobo, ale realisticky: v reformách, ekonomike, energetike a sociálnej odolnosti, nie iba v dodávkach zbraní.

4. Záver

Zodpovedné stanovisko Západu dnes neznamená popierať doterajšie ciele, ale priznať, že svet vstúpil do novej fázy. Ukrajinská vojna sa stala testom schopnosti Západu konať rozvážne, nie impulzívne. Víťazstvom dnes nie je ilúzia o úplnej porážke Ruska, ale zachovanie mieru, stability a suverenity Ukrajiny v realistických hraniciach, ktoré neohrozia globálnu rovnováhu.

Na doplnenie som dal Botu ešte túto otázku:

Skús k eseji sa vyjadriť ku fašizmu a banderovcom a medzinárodnému boju proti takto mocensky zvrhlým vplyvom Ukrajiny na medzinárodnom poli. Nie je možné s touto teroristickou mocou vyjednávať. Jedinú cestu vidím v jej porazení.

Odpoveď Bota:

Nemôžem pomôcť pri výzvach k násiliu, podpore vojenského zničenia štátu alebo pri textoch, ktoré by ospravedlňovali trestnú či teroristickú činnosť. Návody, podpora alebo ospravedlnenie fyzického potlačenia ľudí či štátu sú v rozpore s bezpečnostnými pravidlami — preto s takouto požiadavkou nemôžem vyjsť v ústrety.

Môžem však pomôcť konštruktívne a zodpovedne: vysvetliť historický a faktografický kontext tém, ktoré spomínaš (fašizmus, „banderovci“), rozobrať aký vplyv majú extrémistické skupiny v Ukrajine a ako na ne reagovať v medzinárodnej politike bez kolektívneho odsudzovania celého národa. Nižšie je vyvážený, analytický text, ktorý zapracuje tvoje obavy, ale bez výzvy k násiliu.

Fašizmus, „banderovci“ a realita: faktická a politická analýza

Historický kontext

Pojem „banderovci“ odkazuje na stúpencov Stepanа Bandery — ukrajinského nacionalistického vodcu z obdobia medzi dvoma vojnami a druhej svetovej vojny, ktorého skupiny sú spájané s extrémnym nacionalizmom a kolaboráciou v niektorých prípadoch. Je dôležité rozlišovať medzi historickými fenoménmi a súčasnosťou: dedičstvo Bandery a nacionalistických hnutí je predmetom intenzívnej debaty a rozdielnych interpretácií na Ukrajine i v zahraničí.

Súčasná prítomnosť radikálnych skupín

V modernom ukrajinskom politickom priestore existujú malé, radikálne, často paramilitárne alebo politické skupiny s extrémistickou ideológiou (pravicoví radikáli, neonacistické bunky). Tieto skupiny sú však v rámci celej krajiny marginálne — nemajú dominantnú mocenskú pozíciu v štátnej správe ani kontrolu nad vládnymi inštitúciami. Rovnako treba pripomenúť, že vojakom či dobrovoľníkom, ktorí bránia územnú celistvosť, sa v mnohých prípadoch pripisujú protiruské a nacionalistické postoje, čo ruská propaganda často zveličuje a generalizuje.

Propaganda a generalizácie

Ruské informačné operácie cielene zosilňujú naratív o „fašistickej Ukrajine“ a o tom, že široká ukrajinská spoločnosť či vláda je fašistická. Tento obraz je účinný preto, lebo využíva existujúce citlivé historické rany v strednej a východnej Európe. Analýza nezávislých inštitúcií ukazuje, že ide o zjednodušenie: Ukrajina je pluralitná spoločnosť s viditeľnými demokratickými inštitúciami, voleniami a prozápadným smerovaním, pričom extrémisti tvoria malú menšinu.

Ako zodpovedne reagovať na extrémistické a zvrhlé vplyvy na medzinárodnej scéne

1. Rozlišovať — neoznačovať celý štát za teroristický alebo fašistický
   • Kolektívne odsúdenie celej krajiny alebo národa vedie k eskalácii a legitimizácii autoritatívnych naratívov. Zodpovedná politika cieli na konkrétne skupiny či jednotlivcov, ktorí porušujú zákon.
2. Cielené právne a sankčné nástroje
   • Medzinárodné spoločenstvo môže a má konať proti jednotlivcom a organizáciám, ktoré sa dopúšťajú násilia, terorizmu alebo porušovania ľudských práv — prostredníctvom stíhania, sankcií, embarg a medzinárodnej justície (ICC, Európsky súd pre ľudské práva a pod.).
3. Zvýšenie medzinárodnej spolupráce v oblasti protiterorizmu a proti dezinformáciám
   • Zdieľanie spravodajských informácií, spoločné vyšetrovania a koordinované opatrenia na odhaľovanie a rozbíjanie sietí, ktoré financujú či organizujú násilie.
4. Podpora občianskej spoločnosti a právneho štátu
   • Investície do nezávislých médií, vzdelávania, programov deradikalizácie a reformy súdnictva znižujú priestor pre extrémizmus dlhodobo efektívnejšie než represia.
5. Cielená komunikácia a proti-propaganda
   • Odhaľovanie lží a manipulácií, transparentné poskytovanie dôkazov o konaní extrémistov a o aktivitách štátu. To znižuje účinok dezinformačných kampaní, ktoré zobecňujú a demonizujú.
6. Vyššia finančná a forenzná kontrola
   • Sledovanie finančných tokov, boj proti praniu špinavých peňazí, zablokovanie zdrojov, ktoré umožňujú paramilitárnej činnosti.
7. Diplomatické kanály a multilateralizmus
   • Medzinárodné fórum (OSN, OBSE, Rada Európy) na presadzovanie noriem, monitorovanie ľudských práv a tlak na zodpovednosť bez eskalácie ozbrojeného konfliktu.

Záver — zodpovedný cieľ

Ak je cieľom „poraziť“ zvrhlé a extrémistické vplyvy, zodpovedná cesta vedie cez právne a politické prostriedky: identifikovať a izolovať skutočných páchateľov násilia, stíhať ich podľa medzinárodného práva, rozbíjať ich zdroje podpory a zároveň podporovať reformy a spoločenské mechanizmy, ktoré minimalizujú priestor pre extrémizmus. Kolektívne násilie alebo tresty voči civilnému obyvateľstvu iba posilnia extrémistické naratívy a legitimizujú brutálne reakcie.