Keď padne moc náhle a bez náhrady, vznikne vákuum.
A vákuum vždy zaplnia tí, ktorí:
- nemajú zábrany,
- vedia kričať jednoduché odpovede,
- sú ochotní použiť strach a násilie.
Rozumní ľudia sú v takom momente pomaly reagujúci – a to je ich slabina.
👉 Dejiny sú plné príkladov, kde:
- pád skorumpovaného poriadku a to narážam aj na Smer, ktorý s občanom nikdy nehral čistú hru, ale vychytralú a záludnú veľmi,
- viedol k nástupu brutalnejšieho chaosu
Preto cieľ nie je pád, ale zneškodnenie
Rozumná stratégia neznie:
„Nech to padne.“
Ale:
„Nech to prestane škodiť a nech stratí schopnosť vládnuť zle. Smer treba dostať pod kontrolu polopriamej demokracie“
To je zásadný rozdiel.
Skutočný cieľ: kontrolovaný prechod
Zodpovední ľudia nechcú:
- revolúciu bez brzdy
- ani konzervovanie zla zo strachu
Chcú:
- oslabenie moci
- viazanie jej rúk pravidlami
- a pripravené alternatívy, ktoré prevezmú funkcie, nie palice
👉 Moc má byť nahradená funkčnosťou, nie iným tyranom v podobe progresívcov.
Ako sa bráni najhorším bez legitimizácie zlých
Toto je jemná rovnováha:
- nebrániš zlú moc,
- ale nedovolíš, aby sa z chaosu stala zbraň pre extrémistov.
Prakticky to znamená:
- hovoriť o zodpovednosti, nie o pomste
- trvať na kontinuitách, ktoré fungujú
- oddeliť kritiku systému od rozbitia štátu
Rozumní ľudia nerobia hluk. Robia základy.
Tých 5 % nemá úlohu:
- strhnúť budovu
Majú úlohu:
- postaviť nosné stĺpy novej, kým stará ešte stojí
Keď príde moment zmeny (a ten vždy príde),
najhorší vyhrajú len vtedy, keď rozumní nie sú pripravení.
Jedna veta, ktorú si môžeš zapamätať:
Nechceme pád poriadku. Chceme, aby poriadok prestal byť zločinom.
Prečo nestačí hnev a prečo stačí rozum
Nežijeme v dobe nedostatku informácií.
Žijeme v dobe nedostatku odvahy myslieť samostatne.
Mnohí cítia, že moc dnes koná nespravodlivo, necitlivo a často v rozpore s vlastnými pravidlami. Zároveň však vidíme, že tí, ktorí sa tvária ako alternatíva, sú neraz ešte brutálnejší, jednoduchší a nebezpečnejší. Výsledkom je pasca: zlé verzus horšie.
Táto pasca je zdrojom moci dnešných mocipánov.
Moc nevládne silou. Vládne zvykom.
Žiadny systém nepadá preto, že je kritizovaný.
Padá vtedy, keď:
- mu ľudia prestanú veriť,
- prestanú ho považovať za nevyhnutný,
- a prestanú mu automaticky slúžiť.
Moc stojí na našich každodenných rozhodnutiach:
na tichom súhlase, na rezignácii, na myšlienke „aj tak sa nedá nič robiť“.
Prečo stačí 5 % rozumných ľudí
Dejiny opakovane ukazujú jednu vec:
zmeny nikdy nerobí väčšina. Väčšina sa pridáva až neskôr.
Rozumných, pokojne uvažujúcich a spolupracujúcich 5 % ľudí dokáže:
- vytvoriť nové štandardy správania,
- pomenovať lži bez kriku,
- ponúknuť funkčné alternatívy namiesto prázdnych sľubov.
Rozum sa šíri pomaly, ale hlboko.
Nechceme rozbiť štát. Chceme, aby fungoval.
Toto nie je boj proti ľuďom, národom ani inštitúciám.
Je to úsilie o to, aby:
- zákon platil pre všetkých rovnako,
- zodpovednosť bola reálna, nie formálna,
- a moc slúžila, nie vládla.
Skutočná zmena nevzniká z nenávisti.
Vzniká zo systematickej, vytrvalej práce.
Čo je naším cieľom
- neklamať sami seba
- nenechať sa zatiahnuť do primitívnych konfliktov
- konať tak, aby sme sa za svoje rozhodnutia nemuseli hanbiť ani pred vlastnými deťmi
Nečakáme spasiteľa.
Preberáme zodpovednosť tam, kde stojíme.
Výzva
Ak patríš medzi tých, ktorí:
- odmietajú násilie aj slepú poslušnosť,
- chcú spravodlivosť, nie pomstu,
- a chápu, že pokojná rozumnosť je dlhodobo silnejšia než krik,
potom nečakaj na masy.
Staň sa jedným z tých 5 %.
Zmena sa nezačína pádom moci.
Začína stratou jej legitimity.
Po prežitých rokoch ako študent a rebel nežnej revolúcie 89 si uvedomujem, že som mal brzdiť. Socializmus mal potenciál transformovať štát na lepšiu spoločnosť. Možno by sa dala nájsť aj iná cesta ako neodovzdať svoj život kapitalistickej chimére. Človek sa vie aj mýliť. Spoločnosť tak ako ju vidím dnes je úplné zlyhanie. Vedel by som si dnes predstaviť komunistov ako článok na ktorom je možné stavať zlepšenia. Samozrejme s našou kritikou. Vidím, že to bola voľba, ktorú nám západ zarezal. Západ nemal a nemá ani mať nebude čo ponúknuť strednej Európe. Rusko si cestu ku lepším zajtrajškom našťastie neodrezalo. Tam cesta má perspektívu, aj keď dokonalosť to hneď byť nemusí. Integrovaná Informačná Spoločnosť sa o také riešenie uchádza už od roku 1983. Jej podskupina Strana Postoj chce aj politicky byť po ruke ako politický nástroj. Zatiaľ len si pripravuje svoje členstvo a základňu. Ako deje posunúť dopredu o to sa chce postarať moja hlavná materská skupina. Bez účasti v nej nemožno sa dostať do podskupiny IIS Strana Postoj.
Celá debata | RSS tejto debaty