Integrovaná Informačná Spoločnosť aj Polopriama Demokracia

1. Pôvodný svet: rytmus, nie protiklad

Na začiatku slovanského sveta:

• do (dobrotivý otec st, dáva) a od(otec dobrotivý, aj Boh protiklad, bráva) nie sú opozície
• sú dve fázy jedného rytmu, dve vody. Va je voda. Vá-Ha. aJ-Ja. HA je zem, Hospodin Adam. VÁ je nebo. VÁŠ. Vá žiť.
• dávanie ↔ branie, prúdenie sem a späť

Ide o:

• dych
• tlkot
• striedanie dňa a noci
• kolobeh roka

Tento rytmus:

• je dobrý sám o sebe
• nepotrebuje hodnotenie
• nepozná zápor

V rozprávkach je to:

• čas, keď sa dary vracajú
• pohostinnosť je samozrejmá
• tok nie je prerušovaný slovom „nie“

2. Jazyk ako pamäť rytmu

Slovanský jazyk si pamätá tento stav:

• do = vstup do toku, prijatie daru
• od = návrat, pôvod, vydanie späť

Nie sú to:

• klad a zápor
• dobro a zlo

Sú to:

• fázy pohybu

Preto:

• „od otca“ znamená pôvod, nie odmietnutie
• „dať do rúk“ predpokladá, že sa niečo vráti

3. Zlom rytmu: nové srdce (E)

Vznikne nové srdce:

• E = srdce, takt, cit
• toto srdce:
  • stratí naladenie na rytmus dávania a brania
  • nedokáže udržať mieru

Zlom nie je pád, ale:

• rozladenie rytmu

Stále:

• bez záporu
• bez zla
• bez nedostatku

4. „Ne“ – narušenie reciprocity

Z rozladeného srdca vzniká:

• ne – nepodarený syn
• prvý jazykový zápor

„Ne“:

• zastaví branie aj dávanie
• preruší návrat daru
• rozbije reciprocitu

Až tu:

• sa objaví utrpenie
• nie ako trest
• ale ako dôsledok zastaveného rytmu

5. Poznanie „i“ a vedomie prerušenia

Po „ne“ vzniká:

• i = poznanie
• rozšírené vedomie
• schopnosť uvedomiť si prerušený tok

Poznanie:

• už vie o „ne“
• ale ešte sa učí rytmus

Tu sa rodí:

• človek ako vedomá bytosť
• pamäť straty toku

6. Človek pomenúva „zlo“ a vzniká nedostatok

Človek:

• s poznaním „i“
• s jazykom záporu

urobí rozhodujúci krok:

• označí prerušenie reciprocity pojmom „zlo“

Až týmto pomenovaním:

• sa z prerušenia stáva stav
• zo stavu vzniká nedostatok

Preto:

nedostatok nie je pôvodný
je dôsledok prerušeného rytmu dávania a brania

7. Náprava: návrat k rytmu do–od

Slovanské rozprávky vždy riešia návrat rytmu:

• dar sa musí vrátiť
• pohostinnosť sa obnoví
• hrdina dá, aj keď nemá
• tok sa znovu rozbehne

To je:

• návrat k do–od
• nie zrušením „ne“
• ale jeho prekročením

Záverečná odpoveď

Áno — v slovanských ľudových rozprávkach, jazykových štruktúrach a mýtických motívoch sú jasné stopy sveta, kde do a od tvorili pôvodný rytmus reciprocity – dávania a brania, bez záporu, bez zla a bez nedostatku. Prerušenie tohto rytmu vzniklo až s „ne“, poznaním „i“ a ľudským pomenovaním javu ako zla; rozprávky potom uchovávajú pamäť návratu k tomuto rytmu.