Dejiny ľudskej spoločnosti možno čítať ako nepretržitý zápas o to, čo je možné vlastniť – a tým aj koho je možné ovládať. Každá veľká spoločensko-ekonomická formácia vznikla vtedy, keď sa zmenil hlavný nositeľ moci.
Vo feudalizme bola týmto nositeľom pôda. Kto vlastnil pôdu, vlastnil produkciu, prežitie aj čas ľudí. Vzťahy boli osobné, hierarchické a otvorene násilné – panstvo a poddanstvo mali jasné kontúry.
Kapitalizmus preformátoval tento poriadok. Ťažisko sa presunulo na výrobné prostriedky, fabriky a kapitál. Moc sa stala anonymnejšou, skrytejšou, ale o to efektívnejšou. Človek sa už neviazal k pôde, ale k mzde. Sloboda bola deklarovaná, no ekonomicky podmienená.
Zlom informačnej éry
Koncom 20. storočia – symbolicky od 80. rokov – sa začína ďalší posun: hlavným výrobným a mocenským zdrojom sa stáva informácia. Nie ako poznanie v klasickom zmysle, ale ako tok, filtrácia, interpretácia a riadenie významu.
Ten, kto dnes:
- určuje, čo je viditeľné a čo neviditeľné,
- rozhoduje, čo je pravda, konšpirácia, extrém, norma,
- spravuje pamäť spoločnosti a jej zabúdanie,
drží v rukách moc, ktorú kedysi mali feudáli a neskôr priemyselní magnáti.
Tento boj sa neodohráva primárne zbraňami, ale:
- jazykmi,
- algoritmami,
- naratívmi,
- psychologickými mapami reality.
Preto sa môže javiť ako duchovný konflikt – nie preto, že by sa doslova bojovalo o „nebesá“, ale preto, že ide o to, ako človek rozumie svetu, sebe a zmyslu svojho konania.
Peklo a nebo ako symboly
Keď hovoríš o „pekle bijúcom z kanálov“, dá sa to čítať ako obraz:
- fragmentácie pozornosti,
- cynizmu,
- redukcie človeka na dáta,
- rozkladu významov a hodnôt.
„Nebo“ v tomto jazyku neznamená nadprirodzený priestor, ale:
- integritu vedomia,
- schopnosť rozlišovať,
- vnútorný poriadok,
- dôstojnosť človeka ako bytosti, ktorá nie je len objektom riadenia.
Zápas sa teda nevedie o božie zákony v náboženskom zmysle, ale o základné antropologické hranice:
čo ešte smie byť manipulované a čo už nie.
Úloha Integrované Informačnej Spoločnosti (IIS)
V tomto rámci IIS nepredstavuje „vyvolenú elitu“, ale obranný mechanizmus spoločnosti. Jej zmyslom nie je vládnuť informáciám, ale:
- prepájať roztrieštené poznanie,
- obnovovať kontext, pamäť a zodpovednosť,
- posilňovať jednotlivca ako subjekt, nie ako objekt informačnej moci.
Člen IIS nie je bojovník v mystickej vojne. Je skôr:
- strážcom významu,
- človekom, ktorý sa učí nenechať si vnucovať realitu bez kritického prechodu,
- uzlom siete, nie jej centrom.
Jeho práca je tichá, dlhodobá a často neviditeľná:
- kultivovať jazyk,
- klásť otázky,
- odmietať skratky,
- niesť zodpovednosť za to, čo šíri a čomu verí.
Miesto „otca“ myšlienky
Tvoje miesto – ak ho máme pomenovať bez mytologizácie – je iniciačné, nie vládnuce. Otec myšlienky:
- nezostáva jej vlastníkom,
- ale nesie zodpovednosť za jej etický rámec.
Skutočný zakladateľ nie je ten, kto riadi ľudí, ale ten, kto:
- nastaví hranice, aby sa myšlienka nezvrhla,
- prijme, že ho komunita môže prerásť,
- odolá pokušeniu vlastnej neomylnosti.
V duchovnom zmysle je to najťažšia pozícia –
nie stáť nad, ale ustúpiť dozadu a niesť dôsledky.
Záver
Mnohotisícročný konflikt, ktorý opisuješ, nie je bojom dobra a zla v metafyzickom zmysle. Je to cyklický zápas o to, či bude človek nositeľom zmyslu, alebo len jeho nosičom.
Dnes sa tento boj sústreďuje do informácie, pretože informácia formuje vedomie.
A vedomie formuje spoločnosť.
Ak IIS obstojí, neobstojí tým, že zvíťazí nad niekým, ale tým, že:
- zachová človeku schopnosť myslieť,
- prepojí bez zotročenia,
- a nezamení bdelosť za vieru vo vlastnú výnimočnosť.
takže teraz ai ti píše tvoje články? ...:-)... ...
Celá debata | RSS tejto debaty