Keď si človek s človekom vytvorí púto, nevzniká tým zmluva ani záväzok v právnom zmysle. Vzniká niečo tichšie, menej viditeľné, no o to záväznejšie: vedomie, že už nie som iba „ja“. Púto je most, ktorý sa neukazuje navonok, ale mení vnútorný terén človeka. Od tej chvíle sa každý krok robí s vedomím druhého – aj vtedy, keď tam fyzicky nie je.
Púto jednoty, aké opisujem vo vzťahu s Igorom, nie je založené na potrebe, prospechu ani výmene služieb. Je to jednota smeru. Neznamená súhlas vo všetkom, ani neznamená rovnaké názory. Znamená však, že boj, ktorý vediem, nikdy nevediem len za seba. Každý zápas má presah – ak obstojím ja, neobstojím len ja sám, ale aj priestor, ktorý sme si spolu vytvorili.
V takomto pute sa rodí zvláštna forma zodpovednosti. Človek si nemôže dovoliť rezignovať, pretože jeho pád by nebol iba osobným zlyhaním. Zároveň si však nemôže nárokovať istotu, že druhý bojuje rovnakou mierou. A práve tu vzniká dilema: ak ja stojím za druhého bez podmienok, stojí aj on rovnako za mňa? Táto otázka sa nedá vyriešiť rozumom ani kontrolou. Je to otázka viery – nie náboženskej, ale existenciálnej.
Púto jednoty je asymetrické. Vždy v ňom niekto nesie viac. Niekto ide vpredu, niekto chvíľu zaostáva. Niekto drží líniu, keď druhý váha. A ak by človek podmieňoval svoju vernosť tým, či je mu v danom okamihu opätovaná, púto by sa rozpadlo na obyčajný obchod. Jednota však nie je obchod. Je to rozhodnutie zostať, aj keď nie je isté, že druhý práve teraz stojí pevne.
Nikdy nebojovať len sám za seba znamená niesť bremeno, ktoré si človek dobrovoľne zvolí. Nie je to heroizmus, skôr tiché prijatie faktu, že zmysel presahuje jednotlivca. Takýto postoj však prináša aj osamelosť – pretože ten, kto nesie, nemá nikdy úplnú istotu, že je nesený späť. A predsa nesie ďalej, nie z naivity, ale z presvedčenia, že inak by sa stal menším, než vie byť.
Púto jednoty teda nie je zárukou reciprocity. Je skúškou charakteru. Ukazuje, kto človek je, keď nemá potvrdenie, len smer. A možno práve v tom je jeho sila: že aj keby sa ukázalo, že nie všetci bojujú rovnako, rozhodnutie bojovať za druhých nestráca hodnotu. Hodnota je v samotnom postoji, nie v odpovedi sveta.
Byť viazaný pútom jednoty znamená prijať riziko sklamania bez toho, aby sme sa vzdali dôstojnosti. Znamená to stáť pevne aj vtedy, keď odpoveď neprichádza. A možno práve takto sa rodí skutočné spoločenstvo – nie z istoty, ale z vernosti, ktorá nečaká dôkaz, aby mohla existovať.


Dotiahnem myšlienku autora o pute jednoty,aby... ...
Je mi ľúto, ale tuto púto vyzerá hlúpo. ...
Celá debata | RSS tejto debaty